Môj príbeh s endometriózou ako životnou učiteľkou

Tento príbeh som sa rozhodla napísať presne rok po operácii, kde mi bola diagnostikovaná rozsiahla endometrióza. Ani neviem kde začať ☺. Presne 13.07.2020 som bola operovaná, v Čadci, kde ma operoval primár Dr. Bielik. S odstupom času si uvedomujem, že som mala endometriózu vždy, už od mojich 16 rokov, kedy som mala vždy bolesť bruška. Teraz si uvedomujem, že nevedomosť je lepšia ako vedomosť, takže mám našťastie dve zdravé detičky. Pôrody som mala oba cisárske rezy, nepodarilo sa porodiť prirodzene. Obe deti boli dlhodobo dojčené, to znamená, že ani menštruácia a bolesti neboli. Bolesti bruška sa opäť prejavili keď mala druhá dcérka cca 2 roky. Bolesť prichádzala dva dni pred menštruáciou a prvé dva dni menštruácie. Jeden mesiac bolo lepšie, iný zase horšie, niekedy som mala pocit, že sa budem škriabať po stene. Naozaj to bola neznesiteľná bolesť. Tým, že na Slovensku nie je až taká osveta o endometrióze, čo je veľká škoda, dočkala som sa len toho, že všetko je v poriadku a už jediné, čo môže pre mňa obvodná gynekologička urobiť je, že ma pošle na konzultáciu do Čadce. Tak som išla tam a tam ma lekár doslova vysmial, že to že mám bolestivú menštruáciu je normálne, to má každá druhá žena a to že mám bruško ako v 4. mesiaci je preto, že som pribrala. Cítila som sa vtedy ako handra a to hovorím úprimne a vážne. O ďalšie tri mesiace, keď som s menštruáciou skončila na pohotovosti som sa do Čadce pýtala znova a natrafila som tam na milú pani doktorku, ktorá ma vyšetrila, so sonom išla za Dr. Bielikom a zrazu som mala aj termín operácie. Prišiel deň operácie a s ním aj diagnóza – Hlboká endometrióza. Priznám sa, zrútil sa mi celý svet. Dlho som o tom nemohla rozprávať, vždy keď sa dalo som si poplakala, akoby som to nechcela prijať. Až po roku dokážem o nej rozprávať a vlastne som rada, že mi prišla do cesty, lebo sa dokážem meniť, mením životný štýl a hlavne hľadám cestu k sebe. Po operácii som sa strašne dlho hojila, asi  vnútorne som sa potrebovala zahojiť. V nemocnici mi nikto nič nevysvetli, to isté pokračovalo aj u mojej obvodnej gynekologičky. Iba mi povedala, nebojte sa Lenka to preliečime, dáme Vás na polroka do umelého prechodu a uvidíme. Ja že PROSÍM??? Tak toto určite nie. Dala som si vypísať papiere ku lekárovi a nikdy som tam viac nebola. Touto cestou som ísť nechcela. Začala som si googliť a ako prvé som sa dostala ku Gabriele Tuatti a jej príbehu s endometriózou. Presne ona to krásne povedala, že je jej učiteľka a tým sa riadim aj ja, že mi chce len niečo ukázať. Nevzdala som to a išla som ďalej na konzultácie k Dr.Kaščákovi do Trenčína. Chcela som vedieť jeho názor, ako to on vidí. Bol veľmi vnímavý a ľudský a prijal to, že chcem ísť prírodnou cestou a chcem sa vyliečiť inak. No a tretiu konzultáciu som mala v Prahe u pána Dr. Drahoňovského presne po roku od operácie. A toto bola konzultácia, ktorú som potrebovala mať presne po operácii. Sedela som v jeho ordinácii dve hodiny, najskôr si pozorne prečítal moje papiere, potom ma vypočul aké mám bolesti, následne ma vyšetril a povedal mi svoj názor a možnosti, ktoré mám. V ten deň som si aj poplakala aj som si to uzavrela v sebe, že ďalšia operácia už nebude a vyliečim sa prírodne. Veľa som si za ten rok o endometrióze načítala, pozerala stránky, možnosti. Najskôr ma volal liečivý náramok, dala som si ho vyrobiť presne s cieľom, aby bol ženský, menštruačný. Náramok sa mi roztrhol presne na rok po operácii a presne rok po operácii som zažila prvý krát bezbolestnú menštruáciu. Riešila som prečo sa mi náramok roztrhol, zamýšľala som sa nad tým a potom som to uzavrela, že splnil svoju úlohu, tak sa roztrhol. Ja som ho pozbierala a keď sme boli pri mori, tak som jeden večer išla k moru a tam som poďakovala a pustila guličky z neho do mora. Úžasný pocit, taký oslobodzujúci. Ako ďalšiu vec, ktorú som spravila a ktorá ma oslobodila bola tá, že som dala po 15 tich rokoch výpoveď v práci a začala som sa venovať zdraviu a sebe. Začala som sa viac hýbať, cvičiť jogu, endo cvičenie, meditovať a vo februári som začala otužovať. Do života mi prišla aj úžasná žienka Miška, kde chodím na kraniosakrálnu terapiu a práve ona ma previedla rituálom Menarché, čo znamená prijatie a oslávenie prvej menštruácie. Ešte teraz mám zimomriavky na tele z neho. Bolo to úžasné niečo také zažiť a prajem to každej žene a viem už teraz, že moje dcérky ním určite prejdú. A po poslednej konzultácii v Prahe som prudko obmedzila jedálniček. Vyhodila som lepok, cukor, červené mäso. Z mäsa konzumujem iba morčacie a kuracie mäso, zaradila som veľa ovocia a zeleniny. 

Tým chcem povedať, že treba menštruáciu prijať ako dar a ďakovať za to, že ju máme. A keď je ten náš deň dopriať si oddych, veď všetko ostatné počká.

Verím, že môj príbeh pomôže ženám prijať situáciu, ktorá prišla, ono to pre niečo prišlo a hlavne nenechajte sa odbiť, že bolesti sú normálne a má ich každá druhá žena. Áno bolesti má každá druhá žena lebo môže mať endometriózu a tak to bohužiaľ je!!!

Veľké ďakujem patrí rodine a môjmu manželovi za podporu, keď bolo treba bol tu a mohla som sa mu vyplakať na pleci a veľké ďakujem patrí kamoškám, ktoré mi radili a podporovali ma tiež v najhorších chvíľach po operácii. 

Veľa zdravia nám prajem…